Večer pre páry – foto

utorok, 13. február 2024 21:00

Februárový večer pre páry nás poctili svojou prítomnosťou manželia Bohuš a Alenka Živčákovci zo spoločenstva Rieka života, ktorí nám prišli porozprávať a svedčiť o ich manželstve a zároveň službe v spoločenstve.

Bohuš a Alenka sa poznali od malička, pretože boli dlhé roky susedia. No ich vzťah sa pomaly a postupne rozvíjal až keď Bohuš odišiel na dvojročnú povinnú vojenskú službu kedy ešte rozlišoval aj povolanie do kňazstva. Ku koncu vojenskej služby napísal rodičom list, že si zoberie Alenku za manželku.

Bohuš s Alenkou sa s nami podelili čo pre nich znamená spoločenstvo. „Sú to ľudia, ktorí idú jedným smerom, budujú vzájomné vzťahy a dávajú si priestor vstupovať do života a nie sme spolu len preto, že nám je spolu dobre ale máme spoločný cieľ, bez služby je  veľmi ťažké udržať spoločenstvo. „

Manželia nás povzbudili k tomu, že každí sme povolaní žiť v spoločenstve, sme stvorení pre vzťahy, každý sme iní ale druhí ľudia nás môžu doplniť a tak môžeme objaviť bohatstvo spoločenstva. „Kresťanstvo ide proti prúdu toho, čo sa žije vo svete, ale sami to nedáme, spoločenstvo je v tomto veľkým darom keď aj v čase krízy sa vieme navzájom podržať a pomôcť si.“

Na hodnotovom rebríčku by spoločenstvo nemalo byť nad rodinou ale zároveň spoločenstvo a rodina majú byť veci ktoré sa dejú súbežne, je to priestor na rast. Viera sa odovzdáva v rodine, nespoliehame sa na to, že spoločenstvo to za nás urobí.

Častokrát krízy v spoločenstve vplývali aj na ich manželstvo, keďže Bohuš aj Alenka sú v líderskom tíme, deti väčšinu ťažkostí odpozorovali, vypočuli aj videli ako sme ich riešili. Nemôžem však povedať že by spoločenstvo ukracovalo naše spolužitie, naopak všetko čo sme niesli nám pomáhalo rásť, hľadať Boha.

A aké ovocie prináša manželom žitie v spoločenstve? „Je to prostredie viery, zdravý priestor pre deti, máte okolo seba ľudí ktorí zmýšľajú rovnako, prežívam v tom vernosť, či sa mi chce alebo nie,  jednoducho idem, je to miesto kde mám byť.“

Vystaviť svoj život a rozprávať o svojich ranách je ťažké no na druhej strane to je to čo buduje hlboké vzťahy.

Ďakujeme Bohušovi a Alenke za ich úprimnosť a povzbudenie žiť v spoločenstve.